Na Nový Zéland som túžil ísť celý život. Geomorfologicky jedinečná a outdoorovo pestrá lokalita. Vysoké hory s ľadovcami, pieskové duny, sopečné pohoria, kaňony, termálne pramene, džungľa vlhkého Západného pobrežia Južného ostrova. Ideálne aktívne, s packraftami, v campervane, s partiou priateľov. Sen na opačnej strane zemegule. Výzva.

V Európe sme za uplynulé obdobie s Packraft Team Slovakia pocestovali ozaj pekné miesta, no túžba ísť do krajiny Stredozeme narastala. Viac rokov po pandémii koronavírusu však bol Nový Zéland takmer úplne uzavretý. Koncom roka 2023 sa objavili lacnejšie letenky so Suthern China Airlines, kúpil som tento šialene dlhý let, dal dokopy partiu a ôsmy sme vyrazili zo Slovenska. Do partie sa pridala jedna Češka a jeden Moravák žijúci na Novom Zélande a z USA priletela kamarátka, ktorá tam robí ako WW guide v oblasti Colorada.

Packrafting je sloboda. Zbaliť si loďák a vybrať sa kam chceš. Aj na opačný koniec sveta. Rieky alebo morské pobrežia? Obe! Lebo sa dá. Počas troch mesiacov plánovania a konzultácií s lokálnymi packraftermi som pripravil hrubý itinerár, ktorý zahŕňal najkrajšie úseky morského pobrežia a rieky rôznej obtiažnosti i charakteru. Sever divšieho Južného ostrova aj Severný ostrov. Možnosti sú na packrafting na Novom Zélande takmer neobmedzené. V marci 2024 sme tu strávili plné 3 týždne, na ktoré nikdy nezabudneme. Väčšiu časť Južného ostrova sme si nechali na ďalšiu expedíciu. Možno ten príbeh napíšeme už spolu s niekým, kto číta tento článok. Máte radi vodu a slobodu? Why not? 

Kedže som chcel aj rieky aj more, ideálnou variantou boli modely Robfin Sea Expedition, ktoré máme otestované na Atlantiku v Škótsku aj v Iónskom či Egejskom mori v Grécku. Sú dlhšie ako modely L, majú M-kové užšie válce, vďaka vzduchotesným zipsom sa dajú dobre naložiť na viacdenné putovanie, výborne držia stopu na otvorenej vodnej ploche morí, jazier i lagún. Niektorí z nás mali Robfin BigBro L, na more sú ok, ale o niečo pomalšie, čo pri pár hodinovom pádlovaní cítiť. Pádlovať na mori s packraftami štandartnej konštrukcie je utrpenie, ale dizajn lodí Robfin je unikátky. Pádlovať na mori konštantnou priemernou rýchlosťou 5 km/h nie je problém. Pritom sa dá loď odniesť na chrbte, previezť lietadlom alebo naložiť na motorák. Všetko sme zažili, ale poďme pekne postupne.

Nočným vlakom cestovala časť partie z Viedne do Amsterdamu, medzinárodný let bol cez Quanghzou do Auckland na Severnom ostrove, plus sme dali ešte jeden vnútroštátny let do Christchurch na Južnom ostrove. 50 hodín, 50 odtieňov cestovania. Požičali sme si dva väčšie campervany, ktoré sa stali naším nomádskym domovom na 3 týždne. Tu je tých nomádov však viac a niektorí takto žijú aj roky. Naša vízia bola stráviť na vode 12 dní. A ozaj sa to aj podarilo, polovica rieky, polovica more.

Plniť si svoje sny je fajn, nikdy nevieš, koľko sezón je pred tebou.

Úžasnú pomoc nám poskytla kamarátka Viola, ktorá tu žije. Lokálci vedia viac ako Google. S ňou sme na packraftoch spoznali chladné vody Južného oceánu v okolí Akaroa, prepádlovali pomedzi tulene a tučniaky v Pohatu Marine Reserve. Do Antarktídy sa dá kameňom dohodiť. Uvítacia večera, veľa príbehov, jetlag zapijeme dobrým vínom a ideme ďalej. Smerom na Západné pobrežie dávame bouldering v Castle Hills a famózny jaskynný kaňoning v Cave Stream Scenic Reserve. Mali sme tip na Hokitika Wild Food Festival a musím povedať, že lepšie ustrice som nejedol. Pardón, kamarát Martin stál v rade na Oysters, ale boli to Mountain Oysters, teda baranie gule, ok, vyskúšali sme. Už v Hokitike bolo cítiť uvoľnenú pohodovú atmosféru u domorodcov, ktorá sa tiahla celým naším tripom. 

Popod masívny hrebeň Južných Álp s výhľadmi na Mt. Cook vysoký 3.724m sme sa presúvali do oblastí výživných riek. Niektoré z nich sú splavné celoročne. My sme boli v marci, teda ich jeseň, čo je stabilnejšie počasie a menej vody. Ideálne obdobie je naša jeseň, teda ich jar. Náš cieľ boli rieky obtiažnosti WW II / III. Na Novom Zélande je tých riek neúrekom, so všetkými stupňami obtiažnosti. Obhliadli sme pár z nich a vybrali Whataroa, 9km úsek obtiažnosti WW II+ , charakterovo ako väčšia Soča. Nástup bol pešo krásnou pralesnou džungľou s loďákmi na chrbte. Whataroa má na vyšších úsekoch obtiažnosť WW III-V. Niektoré nástupy sa dajú ísť pešo, niektoré sa chodia malými vrtuľníkmi. Našej skupine rieka obtiažnosti II+, na ktorej nikto z nás nebol, na rozjazdenie rozhodne stačilo. Popádlovali sme aj v Okarito Lagoon so západom slnka nad Tasmánskym morom.

Roadtrip pokračoval divokým Západným pobrežím. Morské skalnaté pobrežie okolo Punakaiki sme kôli počasiu vynechali a ako ďalšiu rieku sme zvolili technicky nenáročnú 9-10km dlhú Pororari obtiažnosti WW I. Krajinársky to však bolo ako v ceste do praveku, primárny les so stromami života a Avatarmi dookola. Silný zážitok, ktorý sa ráta o to viac, že sme si opäť packrafty na štart vyniesli krásnym pralesom na chrbáte.

Smerovali sme do oblasti Murchison, kde sa nechádza viacero celoročne splavných riek, vrátane obľúbenej Buller Creek. K partii sa pridal dlhoročný kamarát a skúsený kajakár Martin, ktorý žije a splavuje na Zélande už veľa rokov. Welcome párty stála za to. Na rozjazdenie si dávame ľahší úsek Buller (Kawatiri v maorskom jazyku). Druhý deň pridávame šťavnaté úseky WW III/III+. 

Jedno z najkrajších miest na Novom Zélande je bezpochyby Abel Tasman National Park. Dá sa tu ísť na trek alebo pádlovať na morských kajakoch. My sme tu strávili 4 dni a expedične dali na packraftoch ozaj nádherné pobrežie. Wildcamp je zakázaný, treba mať booknuté niektoré jednoduché kempy. Je v tom poriadok a to je pozitívne, krajina si zachováva svoju pôvodnú divokú tvár. Water taxi nás odviezlo na štart putovania, aby sme mali jemný vetrík v chrbáte, denne sme dali pohodovým tempom do 15km pádlovania a kochali sa jednými z najkrajších pláží na južnej pologuli.

Vínnu oblasť Malborough sme spoznali cez chuťové poháriky vo vinárstve Cloud Bay. Smer Picton a cca 4h trajekt na Severný ostrov odporúčam booknuť s dostatočným predstihom. Vo Wellingtone, hlavnom meste, sme pozreli pekné Národné múzeum Te Papa. Prví ľudia priplávali na svojich waka na Nový Zéland len pred cca 800 rokmi z oblasti Polynézie a belosi prišli len zhruba pred 400 rokmi. Pádleri si tu prídu na svoje, veď práve loďkami sa objavuje najlepšie. Takže my packrafteri len pokračujeme v tradícii. Objavovať milujem.

Smerovali sme na sopečné Tongariro kde nás zlákal jeden z najkrajších trekov na svete, 22km dlhý Tongariro Alpine Crossing. Scénické a jedninečné, ale oproti krásnym riekam či morským pobrežiam na packraftoch je tu akosi príliš husto ľudí. Packrafting má niečo do seba. Preto sme sa vydali splaviť rieku Tongariro, krásne čistú rieku s charakterom ako naša Belá, obtiažnosť cca WW II. Hneď vedľa je National Trout Center, ale gril sme tu hľadali márne, pstruhy sú chránené. Zato v supermarkete kúpite lososa z Nórska. 

Túlali sa v oblasti jaskýň Waitomo, kde sú krásne zlaňáky a v tme dajú sa objavovať svietiace červy, objavujeme skalné mosty, kaňony, nechávali sa uniesť divokou prírodou.  Horúce prasmene padnú vhod, hoci v nedaľekej Rotorue je ich ešte viac. Posledná rieka na tripe je najčarovnejšia. Máme tip od lokálcov ísť po tme na rieku Pokaiwhenua, proti jemnému prúdu, do kaňonu. Znie to ako výzva, príjmame a večer okolo 23h nasadáme do packraftov. Prúd je slabý, čelovky pomáhajú a keď prídeme do kaňonu, je vysvietený glowing worms, svietiacimi červami, ktoré doplňajú hviezdnatu oblohu s Južným krížom. Zhasmene čelovky, ľahneme si do packraftov a necháme sa únášať potichu nocou dolu prúdom s hviezdami vľavo, vpravo i nad nami. Nefotíme, o to silnejšie to máme v duši.

Poslednú vodácku oblasť na Severnom ostrove dávame členitý poloostrov Coromandel a pláže okolo Hahei. Prepádlujeme ku známej Cathedral Cove, ktorá je dostupná aktuálne len z mora, lebo chodníky boli zničené po veľkej búrke. Ozaj krásne miesta, ale čím populárnejší spot, tým viac turistov, najmä v hlavnej sezóne. Možností objavovať je veľa a možnosti objavovania s packraftami sú nekonečné. 

Náš roadtrip mal cca 2.800km a na Nový Zéland sa chceme vrátiť, zas objaviť niečo nové. Môžete sa pridať do Facebook grupy Packraft Team Slovakia.

Martin Fševed Žilka / PhotoMartini / Packraft Team Slovakia